Z hľadiska interpretácie nášho výtvarného umenia, a zvlášť pamiatkového fondu, nemožno územie dnešného Slovenska vytrhnúť zo stredoeurópskych kultúrnohistorických súvislostí. Rozsiahly projekt Slovenskej národnej galérie Dejiny slovenského výtvarného umenia – Renesancia (výstava a rovnomenná publikácia Dejiny slovenského výtvarného umenia – Renesancia na jednej strane ukázal nielen odborníkom ale aj širokej verejnosti, aký bohatý materiál (písomný i vizuálny) máme k obdobiu 1480 – 1630/1650, no na druhej strane poukázal na nové možnosti interpretácie výtvarných diel prostredníctvom individuálnych príbehov (osobností, konkrétnych diel, atď).
Metodologické postupy ako mikrohistória, historická antropológia či kultúrna história otvárajú možnosti konštrukcie spätnej interpretácie historickej skutočnosti a poukazujú na pluralitu životných štýlov všetkých vrstiev spoločnosti. Takto definované široké ponímanie kultúry zahŕňa tradíciu, spôsob života a svet potrieb a záujmov jednotlivcov a sociálnych skupín, ktoré nie sú interpretovateľné k jedinému cieľu. Pramennou bázou pre takýto spôsob interpretácie sa stávajú jednak písomné pramene, jednak pamiatkový fond, v oboch prípadoch svojou súčasnou lokalizáciou prekračujúce hranice súčasného Slovenska ako štátneho celku. O meštianskom prostredí stredoslovenských banských miest okolo roku 1600 či o vrstve úradníkov pôsobiacich na vyšších alebo nižších postoch tamojšej administratívy je známych len pomerne málo faktov; primárne skúmanie a následná interpretácia interakcií Ulricha Reuttera v tomto prostredí je mikrosondou do neznámeho priestoru a prostredníctvom jeho individuálneho príbehu je možné načrtnúť budúceho východiská systematickejšieho kultúrnohistorického či umenovedného výskumu. I keď by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že Ulrich Reutter vyčnieval v sociálnej vrstve ťažiarov a mešťanov Banskej Štiavnice okolo roku 1600, zo zachovaného pramenného materiálu vyplýva, že v tomto významnom banskom meste sa pohybovalo, a rovnako do neho i prichádzalo viacero mužov s vzdelaním, rozhľadom a záujmami jemu podobnými. Inventarizácia prameňov, ktoré z rozličných uhlov pohľadu kontextualizujú osobu Ulricha Reuttera, nemusí byť, pravdaže, konečnou.
Sústredenie textových a vizuálnych zdrojov predstavuje len úvodnú časť práce, z ktorej vyplývajú viaceré zaujímavé otázky. Je možné tieto artefakty postupne kriticky analyzovať a ich prostredníctvom vytvoriť našu predstavu či konštrukciu o svete, mentalite a kultúrnej skúsenosti človeka v strednej Európe okolo roku 1600? Môžu byť predstavené texty a objekty využité na kreovanie nášho obrazu o interaktivite Ulricha Reuttera do priestoru vtedajšieho dejinného procesu, v ktorom sa ako bezprostredný účastník pohyboval? Je v historiografii dejín umenia schodnou a otvorenou cestou interpretovať v určitej sociálnej vrstve spoločnosti podobu a význam súdobého výtvarného umenia pre konkrétneho človeka?
