Nevlastné deti

Leonov otec spácha samovraždu len preto, že nedokázal dosť jasne vidieť, kde je jeho úloha vodcu ľudu, že sa dal do služieb ľudu ako jednotlivec, že vládol iba sám, a to s najplnším presvedčením, že robí dobre, ale práve preto sa dopúšťal chýb, práve preto sa jeho revolučný rozlet v praxi polámal o desivé hrany, aké v ňom vykresalo nekritické vedomie moci. A tento mement je ohnivou výzvou, ktorá smeruje k jednému poznaniu: socialistický politik sa nesmie dať strhnúť vlastnou mocou k osobnému rozhodovaniu o ľuďoch, o ich práci, o celom spoločenskom procese, ale musí hľadať cesty k takému chápaniu svojho poslania, aké zaznieva v slovách starého profesora Domanieckeho k Leonovi: doba žiadala obrodu hnutia, Leonov čin by bol neskôr vykonal niekto iný, lebo zmyslom socialistického človeka nie je utápať sa v egoizme, sebauspokojení, ale to, aby ho všetky pochybnosti i rozpory, vyvolané jeho skutkami, viedli ďalej, vyššie, k službe celku