spája autorka vlastný dej príbehu s vsuvkami listov, a tak odzrkadľuje svoju Natašu súbežne v dvoch rovinách. Sústredí sa hlavne na Natašinu lásku k Petrovi, na konfrontáciu toho skutočného, ľahkovážneho Petra s petrom rozumným, cieľavedomým, zidealizovaným, ako ho Nataša videla v listoch, ktoré si vymieňali po Petrovom odchode do Prahy