Ovidius prehlbuje básnické prirovnanie, neraz použije celý príbeh na objasnenie duševného stavu, nálady, skutku. V jeho rukách demiurga ožívajú presné a bohaté obrazy prírody, mytológie a pracovných procesov, povahopis ľudí je plastický a názorný. A to všetko je preteplené vtipom múdreho rozprávača, ktorý pozná ceny radosti v ľudskom živote. Ovidius je nesmrteľný práve preto, že aj cez bariéru dvoch tisícročí sa nám prihovára ako k svojim vrstovníkom, že nám rozumie a že žmurká na nás figliarskym okom, ktoré sa tak trošku nehanebne díva na slasti a strasti našich vlastných lások.